Technika a štýl maľby
Počas svojej histórie maľovanie zaznamenalo niekoľko dôležitých foriem vrátane typických techník. Techniky príznačné pre kreslenie sú základom pre maľovanie, okrem najnovších avantgardných foriem. Freska, ktoré dosiahlo svoj vrchol počas neskorého stredoveku a počas renesancie, je aplikácia maľby na vlhkú, prípadne suchú omietku. Maľba temperou, iná stára forma, zahŕňa používanie práškového farbiva zmiešaného s vaječným žĺtkom a jeho aplikáciu na pripravený povrch - obyčajne drevený panel pokrytý plátnom. Tradovalo sa, že olejomaľba, ktorá vytlačila fresku a tempery počas renesancie, bola vyvinutá v neskorom stredoveku flámskými bratmi menom Jan van Eyck a Hubert van Eyck. Pravdepodobne bola však táto technika vynájdená omnoho skôr. Glazúrovanie, enkaustika (metóda maľovania pomocou vosku), gvaš, grisaille (maľba sivou farbou na sivý podklad) a akvarel patria k ďalším maliarskym technikám. Používanie akrylových farieb sa v poslednom čase stalo taktiež veľmi populárnym. Toto médium na báze vodových farieb sa ľahko aplikuje, rýchlo vysychá a postupom času netmavne. Wapedia Sklomaľba je stará technika, ktorej korene siahajú až do antiky, a vychádzala pravdepodobne z výzdoby zlatých čiaš. Najstaršie zachované maľby pochádzajú zo 14. storočia, a rozvoj nastáva najmä v 15. a 16. storočí v Nemecku, Nizozemsku a Taliansku. S týchto krajín sa šíri aj k nám. Takto sa v tomto období maľovali najmä votívne obrázky, drobné obrázky svätých ale aj podobizne. V 18. a 19. stor. sa dostáva táto technika do ľudového prostredia, kde sa udomácňuje a získava nový charakter čím sa z nej stáva prostriedok vyjadrenia širokých vrstiev.