O akrylových farbách
Sú tvorené (rovnako ako olejové či akvarelové farby) kvalitným farebným pigmentom, ale na rozdiel od oleja sa do nich nepridáva ako spojivo ľanový olej, ale akrylové spojivo. Toto spojivo sa skladá z polymérovej emulzie umelých živíc. Ako rozpúšťadlo sa skôr používal benzín, u moderného akrylu je to dnes voda. Tieto farby majú spoločnú vlastnosť s akvarelom, že rýchlo vysychajú odparovaním vody, na rozdiel od akvarelu, sú po zaschnutí vode odolné. Z toho teda vyplýva, že u akrylové maľby môžeme vrstviť cez seba bez toho, aby sa spodná vrstva rozmazala. Na rozdiel od olejomaľby, môžeme výsledný obraz namaľovať za jeden deň a nemusíme čakať na zaschnutie jednej vrstvy niekoľko hodín až dní. Akrylové farby sú na rozdiel od olejových farebne sýtejšie, na svetle stále a v silných vrstvách odolnejšie. Z týchto všetkých vlastností vyplýva, že ako maliarske štetce sú pre akryl vhodné úplne všetky štetce, najviac, kvôli rýchlemu schnutia farieb sa samozrejme využívajú štetce z umelých štetín. Ako maliarsky podklad môžeme použiť temer všetko, od papiera, omietky, dreva, kovu až po plasty. Pre akryl sa dnes vyrábajú špeciálne emulzie a roztokytzv. Retardéry, spomaľujúce dobu schnutia, Pasty a gely-zvyšujúce hustotu farby, ovplyvňujúce štruktúru...
História akrylátov
Akrylové živice boli objavené už v polovici 19 storočia, ale prvé väčšie použitie sa datuje od začiatku 20 storočia kedy dr. Otto Rohm objavil syntetickú živicu. Vznikol produkt ako plexisklo, ktoré sa v 30 rokoch začalo hojne používať napríklad v letectve. V tejto dobe vznikajú aj prvé akrylové farby, zatiaľ len v pastelových odtieňoch a s mnohými zápornými vlastnosťami, ako je príliš rýchle tuhnutie a neschopnosť vstrebávania väčšieho množstva farieb. Zlom nastal až roku 1949, kedy Leonard Bocour, zakladateľ Bocour Artists Colors, ponúkol obmedzenú sadu akrylových farieb Magna. Tieto Akrylové farby boli riedené terpentínom a mohli sa miešať s olejovými farbami. Už v tejto dobe s akrylom hojne experimentujú abstraktní americkí maliari, pre ktorích tvorbu sa stal akryl vhodnýmn médiom. Ich obrazy boli namaľované na veľké plátna, ktoré pokrývali množstvom rôzne štruktúrovaných farebných plôch. Príkladom umelcov, ktorí vo 40-50 rokoch veľa experimentovali s akrylom, je napríklad Mark Rothko (1903-1970). Ruský rodák žijúci v Amerike, bol jedným z popredných predstaviteľov abstraktného expresionismu. Jeho maľby sa vyznačovali extrémne jednoduchým štýlom založeným na starostlivom výbere harmonických farieb a plôch. Okolo roku 1955 sa akryl dočkáva ďalšej zmeny, na trh sú uvedené akrylové farby so stálym pigmentom a rieditelné vodou. Farby sa nazývajú Liquitex a znamenajú ďalší krok k masovému rozšíreniu medzi výtvarníkmi. Mimo to sú súbežne uvedené na trh laky pre zvýšenie lesku akrylových farieb. S rozvojom realizmu a hyperrealismu v maľbe začína čoraz viac maliarov tiahnuť k novým technikám v maľbe, aj stále prevládajúcej tradícii olejomaľby. Priekopníkom akrylu v Európe sa začiatkom 60 rokov 20 storočia stáva Angličan David Hockney (1937 -), ktorý akryl objavuje pri svojej návšteve v Spojených štátoch. Svoje diela, ktoré sa vyznačujú vrcholným realizmom a žiarivosťou farieb od tej doby tvoril väčšinou akrylom a olejomaľbe sa vracal, vždy na ujmu kvality diela .... Pri svojej práci sa nebál experimentov a mnohé jeho poznatky s farbou postupne preberali aj výrobcovia akrylových farieb. Ďalším z radu predstaviteľov hyperrealismu bol tiež Richard Estes (1932 -), ktorý akryl používal hlavne pre dobré vlastnosti práce s farbou, ako rýchle zasychanie, možnosť použitia šablón atd. Jeho obrazy maľované podľa fotografii vo veľkých formátoch, sú príkladom vrcholou hyperrealismu, ktorý svoj vrchol dosiahol v polovici 60 rokov 20 storočia. Nezávisle s vrcholiacom realizmom v Európe a Amerike sa v New Yorku začína začiatkom 60 rokov formovať skupina výtvarníkov, ktorí sa výrazne odlišujú od abstraktných umelcov svojej doby. Jako inšpiráciu pre svoje diela si nevyberajú prírodné a ani fantastická témy, ale úplne obyčajné motívy okolo seba, ako je trhové hospodárstvo, svet reklamy, filmu, comicsu atd.. Zprvu táto skupina bola tradičnými umelcami ignorovaná ... Príťažlivosť každého námetu a hlavne prevedenie výsledných diel, nakoniec rozhodlo, že títo umelci boli prijatí do sveta umenia, ako rovnocenní partneri. Umelecký smer ktorý vytvorili bol nazvaný POP ART a vyznačoval sa hlavne použitím nových výtvarných techník a materiálov, ako jedným z najdôležitejším prvkom tu hrala úlohu akrylová farba. Pri vyslovení slova pop-art sa každému vybaví aj najznámejšie umelec a tým je Andy Warhol (1928-1987). Tento umelec spočiatku začínal s kresbami tušom pre časopisy, ale čoskoro si vypestoval vlastný štýl a začiatkom 60 rokov vymenil klasickú kresbu a maľbu za techniku serigrafie (umelecká sieťotlač) v kombinácii s maľovaním akrylovými barvami. V tej dobe vznikajú jeho najznámejšie diela, ako postava Elvisa, tvár Marilyn Monroe či konzerva s Campbellovou polévkou. Jeho celé dielo sa vyznačuje hľadaním nových postupov a smerov, ale aj kritikou komerčnej spoločnosti a elity v umeleckom svete. Právě kvôli tomu sa jeho dielo stalo ihneď známe a vo svete sa našlo veľa ďalších následníkov a vyznávačov jeho štýlu. V dnešnej dobe, 21 storočia si akryl už dávno vydobyl svoju poprednú pozíciu medzi maliarskymi technikam.